Prečo som vo výpovedi alebo prečo sa džbán rozbil

Autor: Monika Vojčíkova | 23.1.2016 o 11:01 | Karma článku: 15,12 | Prečítané:  4603x

Ak sa ma niekto opýta, ako vnímam poslanie sestry, nenapadnú mi výstižnejšie slová, ako tie, ktoré mi kedysi povedal môj bývalý pacient: "Bílej andílek". 

Som sestra, ktorá  počas svojej 25- ročnej praxe pracovala na viacerých lôžkových oddeleniach, ale rozprávať budem ako bývalá onkologická sestra. Prečo? Hm. Veď to poznáte. Srdcové záležitosti. Je to ako s láskou. Ten pravý je len jeden:)


V tejto pohnutej dobe sme ako zdravotníci často konfrontovaní aj s negatívnymi názormi na našu prácu či postoje. Napokon, o tom je demokracia Ja však budem hovoriť o práci sestier a všetkých tých, ktorí ňou skutočne žijú. Verejnosť  vníma sestry ako "výkonnú silu", ktorá len plní nariadenia vyššieho zdravotníckeho personálu. Uniká jej však dôležitý aspekt. Schopnosť premýšľať, vcítiť sa a schopnosť správne sa rozhodnúť. A o tom to je. O bytosti, ktorá je pre pacienta dôležitá nie len vo chvíli, keď mu aplikuje liek, meria tlak či zavádza flexibilnú ihlu.  Sestra musí vedieť počúvať, selektovať informácie a v neposlednom rade pohladiť či objať.

Verte mi alebo nie, stále máme väčšinu sestier, ktoré si za svoju láskavosť a empatiu zaslúžia obdiv a úctu. Mnohé  pracujú na oddeleniach, kde sa uplatňuje aj tzv. paliatívna starostlivosť/starostlivosť o umierajúceho pacienta/.To si vyžaduje realizáciu aj v oblasti psychológie. Dievčatá, pracujúce na oddeleniach ako onkológia či doliečovacie zložky, vedia o čom hovorím. Nároky na sestry sú vysoké - sústavné vzdelávanie (čo je na mieste), flexibilita, emocionálna vyrovnanosť, schopnosť promptne reagovať, fyzická zdatnosť nevyhnutná pre polohovanie pacientov...atď.  

A počty chorých? Neadekvátne. Nuž, čo dodať - normatívy, normatívy, normatívy.
Čas na pacienta? Zabudnite!!! Pár nezodpovedaných otázok medzi dverami nemocničnej izby musí stačiť. Lenže, čo s pacientom, ktorého nájdete pod prikrývkou  tichučko plakať do vankúša.......? Sú to ich slzy, ktoré Vás zastavia a Vy vezmete úplne cudziu dlaň do tej svojej. Toto je SESTRA!!!!

Ako asi vyzerá jej pracovný deň  na oddelení? Uisťujem Vás, že je plný práce: ranná toaleta, odbery krvi, aplikácia naordinovanej liečby, preväzy rán, vizity, podávanie stravy , liekov, prijímanie pacientov na lôžka, odosielanie pacientov na konziliárne vyšetrenia, polohovanie pacientov (zavše bez polohovacích pomôcok). Niekedy je toho aj viac, všetko závisí od momentálnej situácie na tom - ktorom oddelení.

V každom prípade sa na chode celého oddelenia musia podieľať všetci - lekári, sestry, ošetrovatelia, asistenti. V pracovnom procese nie je nik menej či viac dôležitý. Všetci sú aktívni. Problém nastáva, keď nie je dostatok personálu a oddelenie si vyžaduje plné nasadenie. Toto je však problém všetkých pracovísk v nemocniciach na Slovensku. Personálne sú poddimenzované,v dôsledku čoho  sú zamestnanci prepracovaní, zdravotne začínajú trpieť a dostavuje sa pocit frustrácie. Mnohé oddelenia fungujú v starých zničených priestoroch, kde musí 20 pacientom slúžiť jedna sprcha, jedno WC, staré,  takmer prehnité okná. Nedôstojné prostredie nie len pre pacienta ale aj pre personál. Ako príklad postačí pohľad na starú  budovu klinickej onkológie v Prešove. Jediné, čo dokáže vykompenzovať jej nevľúdnosť, je špičkový personál, ktorý sa stará o pacientov. Je to škola pokory. Nie zbytočne sa hovorí, že najvľúdnejšie srdce zvyčajne prebýva v najchudobnejšom príbytku.

Zdravotníctvo už roky systémovo zlyháva a pravdou je, že žiadne "náplaste" ho nezachránia. Iba ak by sme zmenili myslenie a začali používať malé sivé bunky zvané neuróny na prospech Nás všetkých ako potenciálnych pacientov a nie na prospech určitých skupín. Priznávam, že momentálna situácia v zdravotníctve je "kritická" viac než kedykoľvek predtým, a priori však odmietam názor, že sestry sú za tento stav zodpovedné. Jednoducho, džbán sa rozbil. Na druhej strane však nemôžeme prehliadať postoj širokej verejnosti voči nám, zdravotníkom, ktorý, či sa nám to páči alebo nie, je mnohokrát právom kritický. Napokon, všetky kauzy súvisiace s našou prácou hovoria samé za seba. Aj tu zdravotníctvo zlyhalo na celej čiare. Odmeňovanie zamestnancov je tiež vďačnou témou. Nik si Vás nevšíma. Takže v konečnom dôsledku je jedno, či je váš postoj voči pacientovi ústretový alebo arogantný, až hrubý. Odmenia Vás rovnako. A ak máte správne kontakty, tak sa Vám za váš štekot ujde niečo navyše!

Avšak,  je tu ešte jeden fenomén, ktorý by mala každá vyspelá spoločnosť riešiť. Sú to práva a povinnosti  pacientov. Ako pacient mám právo na plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť, ale mám zároveň povinnosť chrániť si svoje zdravie, čo mnohým uniká. V neposlednom rade je mojou "človečou" povinnosťou byť slušný k ľuďom, ktorí mi túto starostlivosť poskytujú. A obligátne "štát nemá peniaze" už skutočne spôsobuje tráviace ťažkosti. Nič z toho, však, v našom zdravotníctve nefunguje, preto džbán nemohol vydržať. Ak sa naučíme problémy objektivizovať a nájdeme odvahu pomenovať ich, potom možno nájdeme liek na všetko. Ale toto bude chcieť skutočne "odbornú"  štúdiu.

A prečo dnes nie sme všetci na tej istej lodi? Lebo sme sa všetci slobodne rozhodli. Tak ako ja nevyčítam Vám,že ste svoju hlavu nezodvihli,nemôžte vyčítať Vy mne,že som tú svoju nesklonila. To si však vyžaduje  obrovskú dávku tolerancie a  tento bonus Vám  ani jedna vysoká škola neposkytne. Nehanbím sa priznať, že som jednou z tých zdravotných sestier, ktoré podali výpoveď. A rovnako ako u mojich kolegýň, aj u mňa si mnohoročné pracovné preťaženie vybralo svoju daň v podobe práceneschopnosti, ktorej objektívnosť si kedykoľvek pred všetkými obhájim. Nepochybujem o tom, že situácia personálu, ktorý výpoveď nepodal, je v súčasnej dobe nesmierne zložitá, ale viniť nás zo súčasného stavu je morálnou prehrou kompetentných nielen tejto, ale aj predchádzajúcich vlád.

Vyjadrujem sa len k tomu, čo som videla a čo vidím. Môj názor sa nemení na základe toho, čo povie p. Kavecká či p. Lazorová. Latinský výraz pre človeka je predsa Homo Sapiens -  človek obdarený rozumom.

Viete, aj my sestry sme len ĽUDIA, možno teraz sme to my, ktoré plačeme do vankúša a potrebujeme chytiť za ruku......

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?