Slovač, zvykni si !!!!!!!

Autor: Monika Vojčíkova | 25.1.2016 o 17:53 | (upravené 25.1.2016 o 18:09) Karma článku: 11,93 | Prečítané:  17756x

"Neposlušnosť je základom slobody, poslušní zostanú otrokmi", povedal kedysi dávno Henri David Thoreau. Tieto slová mi zarezonovali v hlave v jedno mrazivé dopoludnie strávené v nemocničnej čakárni.

Tak, ako všetci ostatní, aj ja som sa slušne zapísala do poradia. Moje poradové číslo bolo síce v nedohľadne, ale potrebovala som sa na chvíľu ohriať. Sedela som teda a premýšľala o bežných "ženských" veciach. Z mojich myšlienok ma odrazu vytrhli nepríjemné ironické poznámky pacientov na adresu učiteľov a sestier.

Tie sa stupňovali a stupňovali a ja som po chvíli nadobudla dojem, že som tam jediná, ktorá myslí "inak". Takt a slušnosť mi však nedovolili vstúpiť do tejto "inteligentnej rozpravy", až do chvíle, kým ma nevyzvala pani v dôchodkovom veku, ktorá mi vyčítavo oznamovala, že jej nevesta pracuje ako pokladníčka v Hypertescu za minimálnu mzdu a "musí" byť spokojná. A veru, zvykla si!!! Hrdo dodala! Pokúsila som sa jej teda vysvetliť, že "NEMUSÍ" a že mala právo si /NE/ZVYKNÚŤ. Očividne to bola chyba. V  čakárni sa zo mňa v okamihu stala "persona non grata".

V tom ma moje periférne videnie upozornilo na intenzívny pohľad mladého muža, v ktorom sa blysol chápavý úsmev. Bolo mi jasné, že moja vnútorná vzbura bola neprehliadnuteľná  a hoci netuším, kto to bol  /možno učiteľ,  možno manžel sestričky a možno len mladý voľnomyšlienkar/, rozumel mi. Bola som mu vďačná, že sa aj on nesnaží obliecť mi "železnú košeľu". Náš očný kontakt prerušil hlas sestričky, ktorá vyslovila moje meno a ja som si mohla vychutnávať príjemnú konverzáciu s lekárkou, po ktorej som s pozdravom na perách opustila čakáreň.

Konečne som von!!!! Zhlboka som sa nadýchla, akoby som chcela pretrhnúť neviditeľnú reťaz na mojom krku a vykročila som na cestu domov - tam, kde to mám tak rada. Ubiehala rýchlo. Aj vďaka spomienkam na útle modrooké dievčatko, ktorého jediným bezpečím boli rodičia, na mladú slečnu v úzkych texaskách a na začínajúcu sestričku, ktorej do života v stúpila nežná revolúcia. Tá, ktorá mala priniesť lepší život. Tá istá, ktorá ho nepriniesla.

 Pod ťarchou myšlienok som si uvedomila, čo všetko Nám už vzali......Pod rúškom demokracie a neuveriteľne sofistikovane. Presne tak, ako si to pštrosí národ zaslúži. Jediné, čo našim "oligarchom" môže ešte chýbať, sú vaše a moje novembrové kľúče.

 Môj návrat domov ako prvý postrehol náš štvornohý člen rodiny  a presvedčil ma, že lepšia ako káva bude prechádzka po lese. Bol to skvelý nápad skvelého psa. Rada sa dívam na jeho slobodu, na jeho uši, vejúce vetrom, keď pobehuje sem a tam....keď mi jeho spokojné a oddané oči pripomenú, že aj takto môže vyzerať obyčajné šťastie. Že úplne postačí, aby nikdy nepocítil na krku ťažobu železnej reťaze.

 

        

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?