Ficokratova prísaha?

Autor: Monika Vojčíkova | 31.1.2016 o 22:07 | (upravené 1.2.2016 o 13:41) Karma článku: 16,68 | Prečítané:  4521x

 A peklo sa mohlo začať. Každodenné urážky či výčitky jedných voči druhým, ponižovanie a arogancia, ktorú sme si všetci tak rýchlo osvojili, nás postupne začali oberať o kolegov a kolegyne, o úctu, o dôveru k niektorým lekárom

Tak si povedzme na rovinu, čo sa stalo po tom, čo sestry podali výpovede v nemocniciach. Najskôr sa personál rozdelil na dve skupiny ‒ na tých, ktorí výpovede dali a na tých, ktorí to z rôznych dôvodov neurobili. To bol ten "ideálny čas", kedy sme boli voči sebe ešte všetci slušní. Čím rýchlejšie však plynula výpovedná lehota a úmerne s ňou aj ľudská tolerancia, tým viac sme začínali podliehať vlastnému strachu. Stal sa naším pánom, ktorý s bičom v ruke a ironickým úsmevom na perách odkryl naše skutočné ja. Aby toho nebolo málo, z druhej strany nás "pohladil" druhý bič, ktorý v rukách hrdo drží arogantná moc. A peklo sa mohlo začať.

Každodenné urážky či výčitky jedných voči druhým, ponižovanie a arogancia, ktorú sme si všetci tak rýchlo osvojili, nás postupne začali oberať o kolegov a kolegyne, o úctu, o dôveru k niektorým lekárom, ktorým tzv. Ficokratova prísaha velí neošetriť sestru vo výpovedi z princípov postavených nad princípy pána Hippokrata. Zdravotníci sa opäť začali trieštiť a hoci mnohí neboli so stiahnutím výpovede stotožnení, považovali to za "bezpečnejší" krok. To si už vrcholový manažment mohol pripísať bod k "dobru". A keďže účel svätí prostriedky, všetko sa dialo (a stále deje) s tichým súhlasom kompetentných.

Napriek tomu, že sama som sestrou vo výpovedi, stala som sa bútľavou vŕbou pre sestry, ktoré sú mimo obliga. Bolo nad slnko jasnejšie, že "slovenskou demokraciou" trpíme všetci a hoci viem, že inteligencia nie vždy patrí k základnej mentálnej výbave vzdelaných ľudí, očakávala som od nás všetkých viac. Aspoň toľko, koľko od seba. Aj preto môj obdiv patrí tým vedúcim pracovníkom, ktorí dokázali akceptovať protipól svojich názorov a vlastné postoje deklarovať slušnou formou. Nech sa tlak na neposlušné sestry akokoľvek stupňoval, stal sa po čase kontraproduktívnym a vlna sťahovania výpovedí ustala.

Situácia sa stala viac ako vážnou. Personál, ktorý v nemocniciach zotrval, sa ocitol v nezávideniahodnej situácii, vyžadujúcej racionálne riešenia. Čas ukáže, ako sa celá kauza okolo výpovedí sestier skončí a ako sú nemocnice pripravené na núdzový stav. Jedno je však jasné už dnes. Morálne sme prehrali všetci. A dôvod? Doposiaľ sme nepochopili ani skutočnú demokraciu, ani toleranciu k druhým, ani slušnosť, ktorá nám určuje hranice, ba ani patriotizmus, ktorý by nás mal spájať. Možno raz... To by sme však museli dokázať uniesť vlastnú prehru. Ale toho sú schopní len skutoční víťazi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?