Sestry a vysoké školy. Áno, či nie? Ako mor sa táto dilema šíri médiami a sociálnymi sieťami. Búrlivé reakcie na seba nenechávajú dlho čakať a tak sú sestry zase raz "nejednotné". Čo vlastne všetci chceme?! Na jednej strane dychtíme po zmenách, ktoré by priviedli do systému viac sestier a na strane druhej sa zmenám bránime. Môj názor nebude určite korešpondovať s názorom väčšiny sestier, ale mám naň po 25 rokoch praxe právo. Takže:
1.Vysokoškolské štúdium ‒ áno, ale nie pre všetkých. Náplň práce na jednotlivých oddeleniach a ambulanciách je často diametrálne odlišná a ak sme len trochu sebakritické, nie je o čom polemizovať.
2. Vysoké školy ‒ áno, ale nie všetky. Fakulty a vysoké školy ošetrovateľstva nám narástli ako huby po daždi, stačí zaplatiť školné a ukončenie vš. štúdia 1. a 2. stupňa máte vo vrecku ‒ žiadna selekcia na základe vedomostí v školskom systéme nefunguje! To znamená, verifikovať úroveň štúdia jednotlivých vysokých škôl a ponechať akreditáciu tým najkvalitnejším.
3. Lekári. Nemyslím si, že by sa nemohli vyjadriť k požiadavkám na vzdelanie sestier, ale nie súčasnou formou! Konštatovanie, že VŠ je pre sestru irelevantné, považujem za obmedzené. Podľa môjho názoru si niektoré pozície na vysokošpecializovaných zložkách tento stupeň vzdelania priam vyžadujú. Nehovoriac o manažérskych postoch. Prekvapil ma argument lekárov, že sestry bez VŠ budú pre spoločnosť "ekonomickejšie" ‒ teda lacnejšou pracovnou silou. Prečo toľké šetrenie finančných prostriedkov na sestrách, páni Hippokrati? Alebo sa vydáme na cestu úspor ako tímoví hráči ‒ spoločne?
4. Model 4+1. Nemusel by to byť nešťastný nápad za predpokladu, že latku stredoškolského vzdelania nastavíme poriadne vysoko. Za súčasného stavu školstva je to však absurdné a neprípustné! Nepochybne majú špecializačné štúdiá veľký význam. Taktiež mi je jasné, že EÚ má na vzdelanie sestier striktné požiadavky. Skoordinovať vzdelávací systém, aby bol akceptovateľný, nebude jednoduché. Ale kde je vôľa, tam je aj cesta.
5.Kompetencie sestier. Je nevyhnutné prehodnotiť kompetencie všetkých zdravotníckych pracovníkov a dbať na ich dodržiavanie. Sestry na pracoviskách podpisujú tzv. poverenia, ktorými sú na ne presúvané neprimerané úlohy. Je to v poriadku?
6. Odmeňovanie. Sestier a teda aj lekárov. Som toho názoru, že trhový mechanizmus by mal fungovať aj v zdravotníctve. Celoplošné navýšenie platov zdravotníkom by síce bolo pekné, len neviem, či aj spravodlivé. Pri odmeňovaní je totiž nevyhnutné zohľadniť viac, než sme zvyknutí. Popri vzdelaní, ktoré určuje našu cenu, zabúdame nielen na služby, ktoré pacientovi ponúkame, ale i na spôsob, akým ich poskytujeme. Pohľad na zdravotníctvo z druhej strany barikády je žalostný. Zdravotné sestry praktizujú tzv. kreditný systém vzdelávania, nevidím preto dôvod, prečo získaný nadpočet kreditov nepretransformovať napr. aj do ich odmeňovania. Je to tiež istý spôsob motivácie.
7. Duplicita. Mnoho odborných článkov k téme VŠ sestier spomína slovné spojenie - duplicitné vzdelávanie. Samozrejme za predpokladu, že by sme sa vrátili k stredoškolskému vzdelaniu by VŠ takým vzdelaním bolo. Toto pripúšťajú aj samotné autorky spomínaných príspevkov. Chápem to tak/a nie len ja/, že pre študentku absolvujúcu SZŠ by VŠ bolo duplicitným vzdelaním. Logicky mi z toho vyplýva jediné. A to, že VŠ by malo v tomto prípade rovnakú úroveň ako stredoškolské vzdelanie. Niečo tu nie je v poriadku.
8. Fenomén menom facebook. Sestry, či už s vyšším vzdelaním alebo bez neho, by si mali uvedomiť, že statusy na sociálnych sieťach majú značnú výpovednú hodnotu. Prezrádzajú inteligenciu, ktorú magisterský ani bakalársky titul sám o sebe nezaručí. Facebook je predsa kniha tváre, tak prečo si ju špiniť?
