Čakám ako na deň súdny, kedy budú ľudia ľuďmi...
Úryvok tejto obľúbenej piesne mi rezonoval v ušiach pri návrate zo sobotňajšieho koncertu prešovskej kapely IMTSmile. Opakovateľný zážitok, ktorý sa mohol stať neopakovateľným, keby...
Už začiatok koncertu bol predzvesťou pohodového večera, aký sa nám žiada po týždni pracovného nasadenia. A ak k tomu pridáme dávku lokálpatriotizmu voči obľúbenej prešovskej kapele, výsledok je zaručený.
Koncert na prešovskom amfiteátri sa niesol v znamení spolupatričnosti, pohody a perfektnej zábavy, nechýbalo občerstvenie ani drobizg, ktorý nemal potuchy, že IMT sú NAŠI.Koňare(Prešovčania) sypali pieseň za piesňou. Texty, na ktorých vyrástli, dávali a dávajú tejto skvelej kapele akýsi punc nezničiteľnosti a záruky, že táto kapelaNEZHORÍ.
Prvými tónmi piesneVo väzení väzni žijúzačala atmosféra gradovať, srdcia nabité emóciami nedávnych pohnutých dní nám vtisli do očí pár v tme ukrytých sĺz. Bolo prečo a bolo pre koho. Svietiace mobily sa stali na chvíľu odkazom do neba. Iskierka nádeje, že my, ktorí „čakáme na slobode“, kedy bude slušnosť v móde, sme jej nositeľmi, menila sa na oheň. No len do chvíle, kým sme sa nezačali predierať „plastovým trávnikom“ priestorov amfiteátra. Spúšť, ktorú po sebe zanechal spievajúci dav, sa stala výpovednejšou než piesne, ktoré nás mali urobiť lepšími. Myslím, že je čas „nečakať, kedy bude slušnosť v móde“, je čas byť slušným.
Dňa 17. júna 2018, 8:24