Zabudnite na Chucka Norrisa, hasiči sú skutoční.

Autor: Monika Vojčíkova | 8.12.2019 o 21:24 | (upravené 8.12.2019 o 21:45) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  7291x

Bol 6. december 2019, mikulášsky piatok, ktorý zmenil život Prešovčanom. Niečo im vzal a niečo priniesol. Žiaľ, mnohých pripravil o viac ako len „mikulášske čižmy“. Vzal im to najvzácnejšie.


Keď som niečo po poludní odprevádzala pacienta z ambulancie, zaznela detonácia, o ktorej
sucho skonštatoval, že to je nadzvukové lietadlo. Ja som však ten zvuk poznala z detstva.
Vedela som, že toto lietadlo nebolo. Žiaľ, nemýlila som sa. Štipľavý dym prinášal zvesť
o nešťastí, ku ktorému došlo v Prešove na Mukačevskej ulici.
Z dostupných informácií som sa dozvedela, čo sa stalo. Nádej, že by som ako zdravotná sestra
mohla byť užitočná, viedla moje kroky na miesto, kde sa tragédia odohrala. Akiste uznáte, že
je zbytočné písať o pocitoch, ktoré lomcovali prítomnými, nehovoriac o obetiach. Keďže
okolie horiaceho bytového domu bolo prísne strážené policajnými zložkami, pochopila som,
že bližšie sa žiadny civilista nedostane. Premýšľala som nad spôsobom, ako zmierniť
utrpenie, ktorého som bola svedkom – spolu s mnohými ďalšími, ktorí nemali čas ani chuť
vytiahnuť mobilné telefóny a zvečniť tú pohromu. Akoby na úschovu trpkých spomienok
nestačila vlastná pamäť...
Bolo by efektné napísať, že som sa rozplakala, ale nevyronila som ani slzu. Paralyzovalo ma,
čo som videla a počula. Všetky moje vnemy zamestnávali dva pararelné svety, v ktorých jedni
kričali o pomoc a druhí zachraňovali. Dva svety spojené bolesťou, hrôzou a panikou. Ani by
mi nenapadlo súdiť. Kým táto tragédia a sociálne siete produkovali enormný počet teórií
o všetkom a ničom a „odborníkov“ na záchranárstvo, hasičstvo a statiku, chlapi v uniformách
bojovali s ohňom, poskytovali prvú pomoc a zabezpečovali prístup hasičskej technike. Tí, na
ktorých sa spoliehame, v osudný piatok nesklamali.
Dosiaľ pociťujem obdiv a úctu voči tým, ktorí v úžasnej koordinácii bojovali proti následkom
výbuchu. Nik z nás ostatných nemá potuchy, koľko bezsenných nocí týchto profesionálov
čaká. Je možné, že spomienky na túto tragédiu ich budú prenasledovať po zvyšok života.
Chcela by som preto apelovať na všetkých, ktorí mali to šťastie, že ich piatková katastrofa
nezasiahla: neposudzujme prácu, ktorej nerozumieme. Ak nevieme, pýtajme sa, ak nás
poúčajú, vnímajme, ak nie sme schopní účinnej pomoci, nezavadzajme tým, ktorí ju dokážu
poskytnúť. Pokúsme sa byť kritickí v prvom rade voči sebe, až potom voči ostatným. A
predovšetkým zabudnime na Chucka Norrisa – skutoční hrdinovia žijú medzi nami.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Bödörova výpoveď nesedí s Threemou

Haščák riešil s Kočnerom aj siskára Forischa.

AUTORSKÁ STRANA SAMUELA MARCA

Fašistov stvoril Fico. A teraz si s nimi rozumie (píše Samo Marec)

Ako sa z fašistov stali kandidáti na víťazstvo.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Keď Kočner povie pravdu

Dúfajme, že sme Pentu sklamali.


Už ste čítali?